Rozlúčka so slobodou nemusí znamenať len striptíz a more alkoholu, ale dá sa prežiť aj aktívne v prírode. Preto sme oslovili našich kamarátov z Vodáckeho centra, ktorí nám namixovali rozlúčkový koktejl priamo na mieru. Ráno nás síce vystrašila búrka, no po sobotnom obede sme už stáli nastúpené pred lodenicou s helmou na hlave a kolobežkou v rukách. Čakalo nás 15km kolobežkovania až do rakúskeho Hainburgu, čo nám s viacerými prestávkami zabralo asi dve hodiny.
Cesta pre kolobežky nie je náročná, ide skoro výhradne po rovinatej cykloceste. To ju robilo zvládnuteľnou aj pre čerstvé mamičky z našej partičky. Cesta rýchlo ubehla aj vďaka tomu, že sme ju celú prekvákali. V Hainburgu sme vymenili kolobežky za kanojky a začalo sa naše dunajské dobrodružstvo.
Keďže dievčatá nemajú veľa vodáckych skúseností, chalani z lodenice nám spojili loďky do dvoch stabilných katamaránov. Na takýchto loďkách sa dá aj postaviť, bez toho aby ste sa prevrátili. V úvodných minútach sme dostali základné vodácke školenie o pádlovaní a pretraverzovali sme do stredu Dunaja, odkiaľ sme sa už nechali unášať prúdom. Jediné nebezpečenstvo predstavovali veľké výletné a nákladné lode, ktorým sme sa ale aj vďaka nášmu guidovi vždy úspešne vyhli.
Po asi 30minútach sme sa doplavili k sútoku Moravy a Dunaja, kde sme si dali prestávku pod hradom Devín. Nechýbalo ani štrngnutie so šampanským na počesť nevesty. Zamávali sme turistom na devínskej promenáde a pokračovali ďalej smerom k mostu Lafranconi.
Pri devínskom kameňolome sme dostali na výber – buď pokračovať po hlavnom toku, alebo odbočiť do malebného karloveského ramena s pomalším tokom. My sme však mali naponáhlo, tak sme pokračovali ďalej po rýchlom Dunaji. V poslednej zákrute pred lodenicou sa nachádza unikátne miesto, z ktorého je možné naraz vidieť Devínsky aj Bratislavský hrad z vodnej hladiny.
Po splave čakal na nevestu na pláži oproti lodenici piknik. Zapadajúce slnko sa odrážalo od hladiny a my sme si pochutili na vybraných dobrôtkach v tomto romantickom prostredí. Napriek pomerne chladnému večeru sme na kamienkoch zotrvali až do polnoci. S príchodom tmy sme zažili aj inváziu svetlušiek a tak dúfam, že na tento deň naša nevesta tak skoro nezabudne.
Týmto by sme sa chceli poďakovať za príjemnú športovú aktivitu Vodáckemu centru.